Čo je Slobodný softvér?

Definícia slobodného softvéru

Táto definícia bola vytvorená s cieľom jasne ukázať, aké podmienky musí príslušný softvér spĺňať, aby mohol byť považovaný za slobodný. Z času na čas túto definíciu aktualizujeme, ak je potrebné niečo upresniť alebo bližšie objasniť. Ak vás zaujíma, aké zmeny boli vykonané, pozrite si prosím históriu na spodu pre bližšie informácie.

„Slobodný softvér“ sa týka slobody, nie ceny softvéru¹. Slovo free v originálnom názve Free software je preto potrebné chápať v zmysle free speech (sloboda prejavu) a nie ako free beer (pivo zadarmo).

Cieľom slobodného softvéru je zaručiť užívateľovi slobodu spúšťania, kopírovania, šírenia, štúdia, upravovania a zlepšovania softvéru. Presnejšie povedané, znamená to, že užívatelia softvéru majú štyri základné slobody:

• Sloboda spúšťať program, a to za akýmkoľvek účelom (sloboda 0).
• Sloboda študovať ako daný program funguje, vykonávať v ňom zmeny a prispôsobovať ho tak svojim požiadavkám (sloboda 1). Prístup k zdrojovému kódu je k tomu nevyhnutnou podmienkou.
• Sloboda voľne šíriť kópie a pomáhať tak svojmu okoliu (sloboda 2).
• Sloboda zlepšovať daný program a tieto zlepšenia (vrátane upravených alebo úplne nových verzií) ďalej zverejňovať, aby tak tieto zlepšenia mohli byť prínosom pre celú spoločnosť (sloboda 3). Prístup k zdrojovému kódu je k tomu nevyhnutnou podmienkou.

Program je slobodným softvérom, ak užívateľom poskytuje všetky vyššie uvedené slobody. To znamená, že vám musí byť dovolené voľne šíriť jeho kópie, či už pôvodnej alebo vami upravenej verzie, či už bezplatne alebo za poplatok, a to komukoľvek kdekoľvek. Mať dovolené robiť uvedené veci znamná (okrem iného), že si nemusíte od nikoho pýtať povolenie, alebo za takéto povolenie niekomu platiť.

Mali by ste mať tiež zaručenú slobodu vykonávať zmeny a používať ich súkromne pri vašej práci alebo zábave bez toho, aby ste boli povinní o týchto zmenách niekoho informovať. Ak sa rozhodnete svoje zmeny zverejniť, tiež nesmie byť vyžadované, aby ste o tom niekoho museli informovať akýmkoľvek spôsobom.

Sloboda spúšťať program znamená, že všetci ľudia a organizácie bez výnimky ho môžu používať na ľubovoľnom type počítačového systému, a to za akýmkoľvek účelom, bez nutnosti informovať o tom autora programu alebo nejaký iný subjekt. Pri tejto slobode je dôležitý užívateľov zámer, nie vývojárov zámer; vy, ako užívatelia, máte slobodu používať program podľa vášho úmyslu a ak sa rozhodnete poskytnúť ho niekomu ďalšiemu, tento má potom slobodu používať ho výhradne podľa svojho vlastného úmyslu, tj. vy nemáte nárok vnucovať mu vaše vlastné úmysly.

Sloboda voľne šíriť kópie musí zahŕňať jednak binárne a spúšťateľné formy programu a taktiež jeho zdrojové kódy, či už ide o pôvodnú alebo modifikovanú verziu. (Distribúcia programov v spúšťateľnej forme je nevyhnutná pre zabezpečenie možnosti pohodlnej inštalácie slobodného operačného systému.) Je v poriadku, ak neexistuje spôsob ako vytvoriť binárnu alebo spúšťateľnú formu pre určitý program (nakoľko niektoré jazyky takúto možnosť nepodporujú), musí vám byť však zaručená sloboda šíriť kópie v takej forme, aby bolo možné daný program spúšťať.

Aby mala sloboda vykonávať zmeny a šíriť vylepšené verzie nejaký zmysel, musíte mať bezpodmienečne prístup k zdrojovým kódom programu. Z toho dôvodu je voľná dostupnosť zdrojových kódov nevyhnutnou podmienkou slobodného softvéru.

Sloboda 1 zahŕňa slobodu používať vašu zmenenú verziu namiesto pôvodnej. Ak je program doručený v produkte prispôsobenom na spúšťanie verzie upravenej niekým iným ale odmieta spúšťať vašu verziu — praktika známa ako „tivoizácia“ alebo (pomocou blacklistov) ako secure boot — sloboda 1 sa stáva skôr teoretickou fikciou ako skutočnou slobodou v praxi. To je nedostačujúce.

Jedným z dôležitých spôsobov, akým je možné program upravovať, je zlučovanie voľne dostupných podprogramov a modulov. Ak licencia nejakého programu vraví, že tento nesmiete zlučovať s iným vhodne licencovaným modulom, napr. ak sa vyžaduje, aby ste boli držiteľom copyrightu akéhokoľvek kódu, ktorý pridávate, potom je takáto licencia príliš obmedzujúca na to, aby mohla byť považovaná za slobodnú.

Na to, aby boli tieto slobody skutočné, musia byť trvalé a musí byť zaručená ich neodvolateľnosť po celý čas, za predpokladu, že nekonáte v rozpore s príslušnou licenciu; ak má autor softvéru možnosť odvolať udelenú licenciu alebo dodatočne meniť jej znenie bez toho, aby ste mu vy porušovaním jej podmienok k tomu dávali dôvod, takýto softvér nie je slobodný.

Napriek tomu sú však isté pravidlá upravujúce spôsob šírenia slobodného softvéru prijateľné, za predpokladu, že nie sú v rozpore so základnými slobodami. Napríklad copyleft je (veľmi stručne povedané) pravidlo, ktoré hovorí, že keď šírite program ďalej, nesmiete k nemu pridávať žiadne obmedzenia, ktoré by ľuďom odopierali základné slobody. Toto pravidlo nijako neobmedzuje základné slobody, naopak, chráni ich.

„Slobodný softvér“ neznamená „nekomerčný“. Slobodný program musí byť k dispozícii aj na komerčné použitie, komerčný vývoj a komerčné sírenie. Komerčný vývoj slobodného softvéru už nie je ničím výnimočným; takýto slobodný komerčný softvér je veľmi dôležitý. Za získanie kópie slobodného softvéru ste mohli buď zaplatiť, alebo ste ho mohli získať bezplatne. Avšak nezávisle na spôsobe, akým ste svoju kópiu získali, máte vždy zaručenú slobodu tento ďalej šíriť, upravovať alebo dokonca predávať.

To, či nejaká zmena programu predstavuje jeho vylepšenie, je vecou subjektívneho názoru. Ak vám je umožnené vykonávať len také zmeny, ktoré niekto iný musí posúdiť a uznať ako vylepšenia, to nie je sloboda.

Isté pravidlá, upresňujúce spôsob, akým má byť upravená verzia zbalená, sú však akceptovateľné, za predpokladu, že zásadným spôsobom neobmedzujú vašu slobodu na voľné šírenie modifikovaných verzií alebo slobodu na vytváranie a používanie modifikovaných verzií na súkromné účely. Pravidlá určujúce, že „ak ste zverejnili vami modifikovanú verziu istým spôsobom, musíte ju tiež zverejniť nejakým ďalším špecifickým spôsobom“, môžu byť taktiež akceptovateľné, za rovnakého predpokladu. (Všimnite si, že takéto pravidlo vám stále ponecháva možnosť rozhodnúť sa, si vami upravenú verziu vôbec zverejníte alebo nie.) Pravidlá vyžadujúce sprístupnenie zdrojových kódov užívateľom pre všetky verzie, ktoré ste zverejnili, sú tiež akceptovateľné. Podobne prijateľné sú aj licencie, ktoré vyžadujú, že ste povinný zaslať na vyžiadanie predchádzajúcemu autorovi kópiu vami upravenej verzie programu, ak ste sa ju začali šíriť ďalej alebo ste sa uviedli ako autor takýchto modifikácií.

V projekte GNU používame „copyleft“ ako právnu ochranu týchto slobôd pre každého. Ale slobodný softvér bez copyleftu existuje tiež. Sme presvedčení o zásadných dôvodoch prečo je lepšie používať copyleft, ale ak váš program patrí medzi "necopyleftovaný" slobodný softvér, je to v princípe v poriadku.

Pozrite sa na kategórie slobodného softvéru, ak chcete mať prehľad o tom, ako „slobodný softvér“, „copyleftovaný softvér“ a iné druhy softvéru navzájom súvisia.

Niekedy môžu vládne nariadenia obmedzujúce export alebo iné obchodné sankcie obmedziť vašu slobodu šíriť kópie programov v zahraničí. Vývojári softvéru nemajú moc odstrániť alebo prepísať takéto nariadenia, ale čo urobiť môžu a musia, je odmietnuť, aby im tieto určovali podmienky používania programu. V tom prípade tieto obmedzenia neovplyvnia aktivity a ľudí nepodliehajúcich právomoci takýchto vlád. Licencie slobodného softvéru teda nesmú vyžadovať podriadenie sa žiadnym nariadeniam obmedzujúcim export ako podmienku pre žiadnu so základných slobôd.

Väčšina licencií pre slobodný softvér je založených na copyrighte (autorskom práve), ktorý má isté obmedzenia, čo sa týka toho, aké druhy pravidiel môže predpisovať. Ak licencia založená na copyrighte rešpektuje slobodu vo všetkých jej významoch uvedených vyššie, je nepravdepodobné, že nastanú nejaké problémy, ktoré sme nikdy nepredvídali (aj také prípady sa však občas stávajú). Avšak niektoré licencie slobodného softvéru sú založené na zmluvách, ktoré môžu predpisovať oveľa širší záber možných obmedzení. Je tu preto väčšia pravdepodobnosť, že takáto licencia bude príliš obmedzujúca, aby mohla byť uznaná ako slobodná.

Nie je možné vypísať zoznam všetkých prípadov, ktoré môžu nastať. Ak zmluvne založená licencia obmedzuje užívateľa nejakým neobvyklým spôsobom, akým licencia založená na copyrighte nemôže, a ktorý tu neuvádzame ako oprávnený, budeme sa ňou musieť podrobnejšie zaoberať, ale pravdepodobne nebude uznaná ako slobodná.

Keď hovoríme o slobodnom softvéri, mali by sme sa vyhýbať pojmom ako „darovať“ alebo „dať zadarmo“, pretože tieto pojmy navodzujú dojem, že sa jedná o cenu softvéru a nie o jeho slobodu. Niektoré bežne používané pojmy ako napr. „pirátstvo“ predstavujú názory, ktoré, dúfame, neschvaľujete . Pozrite si zoznam zavádzajúcich slov a výrazov, ktorým sa odporúčame vyhnúť, kde nájdete bližšie vysvetlenie a diskusiu k tejto problematike. Máme tiež zoznam prekladov výrazu „slobodný softvér“ do rôznych jazykov.

Na záver ešte poznamenajme, že kritéria, ktoré sme uviedli vyššie v tejto definícii slobodného softvéru, vyžadujú veľmi opatrné uvažovanie pri ich interpretácii. Ak rozhodujeme, či sa licencia príslušného softvéru kvalifikuje ako licencia slobodného softvéru, posudzujeme to na základe týchto kritérií, aby bolo možné stanoviť, či je v súlade s ich duchom ako aj s ich doslovným znením. Ak v sebe licencia obsahuje neprijateľné obmedzenia, zamietneme ju, a to aj v prípade, ak sme takýto problém v týchto kritériach nepredvídali. Niekedy sa stáva, že licencia prináša požiadavku, ktorá vyžaduje starostlivé a rozsiahle zvažovanie, vrátane konzultácií s právnikom, predtým, než je možné rozhodnúť, či je daná požiadavka prijateľná. Ak potom prídeme k záveru, týkajúceho sa takéhoto nového problému, zaktualizujeme tieto kritéria, aby bolo možné jednoduchšie porozumieť, prečo daná licencia bola schválená, príp. odmietnutá.

Ak vás zaujíma, či je nejaká konkrétna licencia považovaná za licenciu slobodného softvéru, pozrite si náš zoznam licencií. Ak tam licencia, o ktorú sa zaujímate, nie je uvedená, môžete sa skúsiť spýtať priamo nás na <licensing@gnu.org>.

Ak uvažujete nad tým, že napíšete vlastnú novú licenciu, kontaktujte prosím FSF na uvedenej adrese. Šírenie rôznych druhov licencií slobodného softvéru predstavuje zvýšenú záťaž pre užívateľov pri ich snahe porozumieť presne danej licencii; je možné, že vám budeme vedieť pomôcť nájsť nejakú už existujúcu licenciu slobodného softvéru, ktorá by spĺňala vaše potreby.

Ak by to nebolo možné a vy by ste skutočne potrebovali novú licenciu, využitím našej pomoci si zabezpečíte, že vaša nová licencia bude skutočne slobodná a vyhnete sa rôznym praktickým problémom.

Okrem softvéru

Manuály k softvéru musia byť slobodné z rovnakých dôvodov, prečo musí byť aj samotný softvér slobodný, a pretože dokumentácia je v podstate súčasťou softvéru.

Rovnaké argumenty je možné použiť aj pri iných druhoch diel s praktickým využitím — t.j. diel, ktoré obsahujú použiteľné vedomosti, akými sú napr. rôzne študijné práce alebo referáty. Wikipedia je najznámejším príkladom.

Diela všetkých druhov môžu byť slobodné a definícia slobodného softvéru bola zovšeobecnená na definíciu slobodných kultúrnych diel aplikovateľnú na akékoľvek druhy diel.

Open Source?

Iná skupina ľudí začala používať pojem „open source“ (otvorený zdroj), ktorým označuje niečo blízke (ale nie totožné) „slobodnému softvéru“. My uprednostňujeme názov „slobodný softvér“, pretože ten okamžite vyvoláva myšlienku slobody. Pojem „otvorený“ nijako nepoukazuje na slobodu.

História

Z času na čas aktualizujeme túto definíciu slobodného softvéru za účelom jej objasnenia. Tu vám ponúkame zoznam takýchto úprav vrátane odkazov na podrobné detaily vykonaných zmien, aby ich mal možnosť každý skontrolovať.

• Verzia 1.80: Sloboda 1 musí byť praktická, nielen teoretická; napr. žiadna tivoizácia.
• Verzia 1.77: Objasnenie, že spätne vykonané zmeny v licencii sú neakceptovateľné, a to aj v prípade, ak nie sú popísané ako kompletná náhrada.
• Verzia 1.74: Štyri objasnenia bodov, ktoré neboli dostatočne jasné, alebo boli niekde uvedené ale neboli nikde spomenuté:
  • „Vylepšenia“ neznamená, že licencia môže zásadným spôsobom určovať, aké druhy upravených verzií môžete ďalej šíriť. Sloboda 3 zahŕňa voľné šírenie akýchkoľvek upravených verzií, nielen zmien.
  • Právo zlučovať navzájom existujúce moduly sa vzťahuje na také, ktoré sú vhodne licencované.
  • Jasné vyjadrenie záveru týkajúceho sa problému kontrolovaného exportu.
  • Zavedenie nejakej zmeny do licencie predstavuje zrušenie pôvodnej licencie.
• Verzia 1.57: Pridaná časť "Okrem softvéru".
• Verzia 1.46: Objasnenie, koho zámer je dôležitý v slobode spúšťať program za akýmkoľvek účelom.
• Verzia 1.41: Objasnená formulácia týkajúca sa zmluvne založených licencií.
• Verzia 1.40: Vysvetlenie, že slobodná licencia vám musí povoľovať používanie iného slobodného softvéru na vytváranie vašich vlastných úprav.
• Verzia 1.39: Poznámka, že je akceptovateľné, aby licencia od vás vyžadovala poskytnutie zdrojových kódov pre verzie softvéru, ktoré ste zverejnili.
• Verzia 1.31: Poznámka, že je akceptovateľné, aby od vás licencia vyžadovala identifikovať sa ako autor upravenej verzie. Iné drobné objasnenia v texte.
• Verzia 1.23: Uvedenie možných problémov pri používaní zmluvne založených licencií.
• Verzia 1.16: Vysvetlenie, prečo je distribúcia binárnych formátov dôležitá.
• Verzia 1.11: Poznámka, že slobodná licencia od vás môže vyžadovať zaslanie kópie verzie, ktorú šírite, pôvodnému autorovi.

Medzi jednotlivými číslami verzií sú medzery, pretože okrem uvedených zmien existuje aj mnoho iných, ktoré však nemali žiaden vplyv na samotný obsah definície. Išlo napr. o opravy nefunkčných odkazov, pridávanie nových prekladov, atď. Ak by ste chceli skontrolovať kompletný zoznam všetkých zmien, môžete tak urobiť pomocou našeho cvsweb rozhrania.